Ako správne drôtovať

  Správne vykonané bonsajové techniky neubližujú, ale, naopak, zlepšujú fyziológiu dreviny. To platí aj pre drôtovanie. Vďaka nemu sa rozložia vetvičky v korune ideálnym spôsobom tak, aby sa navzájom nekrížili a netienili si, čo zvýši účinnosť fotosyntézy. Vyčistením a zriedením koruny vznikne priestor pre rast a zníži sa možnosť výskytu škodcov a možných infekcií vo vnútri koruny stromu.
  Drôtovanie nie je pre strom bolestivé. Je to dočasná technika, drôty zostávajú na konároch dovtedy, kým drevo nevytvrdne a neprijme nový tvar. Pôsobí podobne ako dlaha na zlomenej ruke, ktorá pomáha kosti, aby sa dobre zrástla.

Hrúbka drôtov

  Je veľmi dôležité zvoliť na každú vetvičku správnu hrúbku drôtu. Príliš hrubý drôt sa ťažko navíja a aj odstraňuje a príliš tenký zasa nedrží požadovaný tvar. Hrúbku drôtu volíme tak, aby bola asi 1/3 hrúbky vetvičky. Zohľadníme, či používame meď, ktorá je pevnejšia a tvrdšia (stačí tenší drôt), alebo mäkší hliník. Tvrdú meď odporúčame pred použitím vyžíhať v ohni, aby trochu zmäkla. Je vhodná najmä na tenučké vetvičky, ktoré by hliník dostatočne nezafixoval.

Správny uhol

Drôt ovíjame pevne okolo vetvičky ideálne pod uhlom 45°. Drôt má kopírovať povrch tak, aby nebol príliš zatiahnutý, ale ani uvoľnený. Drôt navíjame na vetvičku len jedným smerom. Môžeme zvoliť ľavotočivú alebo pravotočivú špirálu, no nikdy drôty nekrížime. Inak by mohli hrubnúci konár zaškrtiť.  

Druhy drôtov

  Spravidla sa používajú dva druhy drôtov. Hliníkový a medený. V čínskych a kórejských veľkých škôlkach sa môžete stretnúť aj s oceľovými drôtmi, ale tie na serióznu prácu nie sú vhodné. Sú tvrdé a hrdzavejú. Najvyhľadávanejší je hliník, pretože je tvárny a pracuje sa s ním dobre. Jeho nevýhodou je nápadná strieborná farba a to, že pri práci veľmi špiní ruky. Japonci to vyriešili eloxáciou, ktorá zmení farbu drôtu na decentnú hnedú. Drôty tak v korune pestovaného bonsaja nepôsobia rušivo. Sú však drahšie, preto najmä pri veľkých hrúbkach sa používajú obyčajné hliníkové drôty všade vo svete. Meď má peknú farbu, problémom je jej tvrdosť. Ani nie pri natáčaní drôtu, ale predovšetkým pri jeho odstraňovaní. To chce naozaj dosť trpezlivosti.

Ukončenie drôtu

Dôležité je aj ukončenie drôtu. Podľa klasickej japonskej školy dbáme na to, aby koniec drôtu nepichal (ani opticky) a netrčal od konára. Zavedieme ho za vetvičku alebo za kmeň a tak ho ukončíme. Veľa odstávajúcich a trčiacich končekov drôtov v korune pôsobí veľmi neporiadne, zachytáva vetvičky a škriabe ruky pri práci. Je chybou aj podľa učenia feng-šuej. Pozor, končeky dlhých tmavých drôtov pri práci temer nevidieť. Preto ak drôtujú deti, alebo pracujete pri strome viacerí, odporúčame konček drôtu zahnúť, aby vás nepoškriabal na tvári. Všimnite si zahnutý koniec hrubého drôtu Marca Noelandersa na spodnej fotografii.

  Typickým prvkom japonskej školy je to, že navíjaný drôt sa vedie zľahka ukazovákom. Druhá ruka pritom fixuje poslednú slučku. Je to elegantná technika, využívajúca pôsobenie páky, a drôt navinie v správnej pevnosti. Oplatí sa trochu pocvičiť a dostať techniku do krvi.
  Tento štýl používajú japonskí majstri. Len ak pracujete s veľmi hrubým drôtom, na ktorý treba použiť veľkú silu, používa sa viac prstov. Tu sa vyskytli hneď dve chyby. Drôt sa navíja palcom a ukazovákom a druhá ruka ho nefixuje. Navíjanie drôtu bude nerovnomerné.

Ukotvenie prvého drôtu

Pravidlo č. 1:
  Každý drôt musí byť ukotvený. To znamená, že najhrubší drôt navinutý na kmeň ukotvíme zapichnutím do zeme. Ak tvarujeme aj kmeň, je to prvý drôt, ktorým začíname drôtovanie stromu.

Drôtovanie menších konárikov

  Aj drôty konárov kotvíme o kmeň alebo navzájom o iný hrubšíkonár. Podľa možnosti sa vyhýbame protistojným konárom, ale ideálne volíme vždy najbližší striedavý konár.

Rozdvojené konáriky

  Ak chceme jedným drôtom vydrôtovať 2 rovnaké vetvičky, začíname na báze kmeňa, drôty najprv vedieme vedľa seba a potom ich necháme rozísť sa na obe vetvičky. Nikdy nezačíname drôtovať priamo na spojnici vetvičiek, pretože ak by sme pohli jednou, pohla by sa aj druhá (ako ramená kríža) a každý zbytočný pohyb sem a tam zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia.

Vedenie drôtu

  Je správne viesť drôt z kmeňa na konár zhora, pretože pri skláňaní konárov nadol by spodný drôt vetvičku podpáčil a mohla by na báze prasknúť. Vrchná slučka namáhané miesto fixuje a zabraňuje štiepeniu kôry.

Pravidlá a skutočný strom

Pravidlá japonskej školy hovoria presne o tom, ako ukladať drôty a ako nimi prechádzať z jednej vetvičky na druhú. V praxi to však nie je vždy celkom na 100% možné, jednoducho každý strom je iný a aj naše možnosti bývajú obmedzené. Dôležité však je, aby sme si boli plne vedomí, kedy robíme chybu, a o dávali pozor na možné dôsledky a vzikajúce riziko poškodenia stromu. Je to ako nepovolená jazda autom na červenú. Prakticky môžete prejsť, ale musíte sa veľmi, dobre poobzerať. A to platí i v bonsajistike. Treba byť pozorný a cítiť so stromom.

Zopár rád

  Ideálne je jedným drôtom drôtovať dve striedavé vetvičky podobnej hrúbky. Vopred si strom prehliadnime, aby sme drôty navíjali múdro, šetrne a s prehľadom.
  Ak navíjame dva a viac drôtov na jeden konár, drôty vedieme tesne vedľa seba, nie v medzere pomedzi ne.
  Drôtom ovíjame vždy iba jeden konárik, nikdy nie viacej dokopy, ani keď je koruna veľmi hustá a vetvičky by mohli ísť rovnakým smerom.
  Strom drôtujeme od kmeňa a najhrubších konárov k najtenším. Postupne od bázy kmeňa k vrcholu a koncovým vetvičkám. Najprv teda používame najhrubšie drôty a potom tenšie a tenšie. Ak by sme začali tenkými vetvičkami, drôty by sa krížili a stratila by sa rovnomerná štruktúra ukladania drôtov.
  Strom by sme mali nadrôtovať celý (všetky zdrevnatené časti) a uložiť podľa estetických zásad, o ktorých sme hovorili v minulých číslach magazínu. Ak vynecháme niektoré konáre, väčšinou rozrušia zvolený tvar.
  A ešte malá rada. Točíme drôt okolo konárika, nie konárik okolo drôtu. Znie to trochu groteskne, ale pri drôtovaní tenkých vetvičiek sa to veľmi často stáva. Tento pohyb mladé vetvičky poškodzuje.

Drôty a zeleň

  Nikdy neovíjame drôt cez zeleň, cez listy, mladé vetvičky alebo ihličie. Pod drôtom by i tak čoskoro zahynuli a stali sa domovom parazitov a rôznych plesní. Drôtujeme len zdrevnatené časti, zelené konáriky nedrôtujeme. Po prvé je to celkom zbytočné a po druhé hrozí poškodenie pletív.
  Skúška správneho drôtovania. Ak ohneme nadrôtovanú vetvičku, ohyb musí byť zafixovaný a vetvička sa nemôže svojvoľne vystierať. Ak to tak nie je, navinieme na ňu ešte jeden drôt, alebo zvážime výmenu drôtu za hrubší.

Ohýbanie konárikov

  Keď je strom vydrôtovaný, konáriky ohýname a tvarujeme podľa základných pravidiel japonskej školy. Dbáme pri tom, aby sme konárik ohýbali vždy proti drôtu, ktorý ho fixuje a bráni jeho rozštiepeniu. Ak by sme tlačili pri ohybe slučku drôtu do dreva, vytvorili by sme páku a spôsobili nebezpečenstvo ľahkého poškodenia a popraskania kôry. Je dôležité na to dávať pozor najmä u krehkých a ľahko lámavých druhov drevín.

Veľké ohyby

  Ak plánujeme robiť veľké ohyby, na drevo najprv navinieme mokrú rafiu a až na ňu drôt. Túto techniku si ukážeme niekedy nabudúce. Majster Suzuki, ktorý nás sprevádzal po japonských bonsajových centrách, tvrdí, že my Európania používame rafiu príliš často. Japonci ohýbajú aj hrubé konáre iba pomocou drôtu.

Zarastanie drôtov

  Drôty nenechávame do dreva zarásť, ale odstránime ich včas. Ak je potrebné, môžeme drôtovanie zopakovať. Pozor, rôzne dreviny rôzne rýchlo hrubnú, a preto drôty môžu zarásť. Pozor aj na to, že strom rastie najrýchlejšie pri vrchole. Ak nám už drôt zarástol do dreva, nikdy sa ho nesnažíme odtočiť, ale slučky poprestihávame kliešťami a drôt jednoducho snímeme z kôry. Následné drôtovanie vedieme nie v starej ryhe, ale kolmo na ňu. Jazvy po drôtoch zväčša nemiznú a je lepšie maskovať ich zeleňou. Drôt zostáva na strome asi pol roka, no u rýchlo rastúcich a hrubnúcich drevín menej a u tvrdých driev dlhšie.

Kvalitné tvarovacie drôty nájdete v e-shope Bonsai Slovakia

© Magazín BONSAJ A ČAJ

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6